Have any questions?
+44 1234 567 890
Vráťme Dušičkám chryzantémy
Kalendárovo sa len pomaly približuje, ale obsahom tovaru v obchodoch je akoby za rohom už v polovici septembra. V regáloch supermarketov i na pultoch trhovísk to hraje všetkými farbami a tvarmi. A to všetko z príležitosti pradávneho sviatku všetkých svätých a s ním spojenými Dušičkami.
Keď som bola dieťa Dušičky voňali čačinou a chryzantémami. Prejsť sa po cintoríne bol zážitok nielen po zotmení pri svetle sviečok, ale i vo dne. Ihličnaté konáre, slamienky a ak nejaký umelý kvet, tak prirodzenej farby, ktorý sa po opadaní ihličia z venca či kytice sňal, doma opral a použil zas.
Netuším kedy došlo k tej zásadnej zmene a novodobé Dušičky sa stali sviatkom všetkých plastov. Dnes mi oko viac pohladí pohľad na nočný cintorín, spoza jeho brán, lebo za denného svetla sa za jeho bránami nestačím diviť. Divím sa koľko odtieňov krikľavej existuje.
Divím sa, čo všetko ľudia dokážu svojim blízkym priniesť na miesto ich posledného odpočinku. A divila by som sa, keby sa tí zosnulí po zhliadnutí všetkých tých umelých “metiel” zabalených v blyštiacich sa celofánoch v tých hroboch neobrátili.
Kým boli naši príbuzní ešte na tomto svete, tak sme k nim na ich sviatok prichádzali s peknou kyticou. Prečo teraz, keď už nie sú medzi nami prichádzame k ich hrobom so spomienkou v srdci, slzou v oku a plastovým odpadom v rukách?
Vedeli ste, že cintorín v menšej obci vyprodukuje ročne aj šesť ton odpadu? U tých väčších sa to ráta na stovky. A viete, že veľká časť cintorínskeho odpadu sa nedá separovať? Lebo plastová vetvička na umelom venci v sebe ukrýva kov, na živom venci je zas mnoho umelých ozdôb, sklenené kahance sú znečistené voskom.
Skúste to tento rok inak. Stavte na krásu živých i sušených kvetov a vencov či aranžmánov z prírodných materiálov. Je pravda, že ich krása je pominuteľná a nevydržia krášliť hroby až do ďalších Dušičiek. Ale o to predsa nejde.
Láska a úcta k našim zosnulým príbuzným sa predsa nemeria množstvom vencov na hrobe. Tu neplatí pravidlo- čím viac pruhov, tým viac adidas, čím viac vencov, tým viac lásky. Prejavte im ju tým, že im na hroby neprinesiete čudo, ktoré s prvým silnejším vetrom bude lietať celým cintorínom a stane sa odpadom. Naopak, skúste doma vyrobiť vlastnú kyticu, veniec či aranžmán. Príroda nám ponúka veľa krásneho materiálu, od konárikov, listov, cez šišky, oriešky, šípky, gaštany.
My doma sme už v lete mysleli na jeseň a usušili si i klásky či makové hlavičky, aj narodeninové ruže. V obchodoch s kreatívnymi potrebami sa dajú kúpiť vence z prírodných materiálov ako je slama, konáre, či brezové prútie a tie s pomocou tavnej pištole vyzdobiť. A poviem vám tajomstvo. My takéto vence upcyklujeme.
Po Dušičkách takýto veniec odzdobíme a na Vianoce vyzdobíme konárikmi ihličia, vianočnými ozdobami a guľami a na Veľkú Noc zas konárikmi bahniatok a kraslicami. A tak použijeme podkladový materiál viac krát. Popri prechádzkach lesom a prírodou a zbieraní budúceho dušičkového materiálu spomíname na babku a dedka, rozprávame si zážitky, triedime spomienky a občas aj utierame slzy.
A poviem vám ešte niečo. To už nie je tajomstvo, to je známa vec. Ak nemáte dostatok času či vlohy na tvorenie, vence i kytice čisto z prírodných materiálov nájdete u Katky. Jediné, čo sa na jej venci nerozloží je ako ona sama hovorí drôtik. Ale čo je jeden drôtik, oproti desiatkam, ktoré sú súčasťou umelej kytice?
November je blízko a jeho výzva nech znie: Nerobme si z cintorínov smetiská, nechajme spomienky rozkvitnúť a vráťme Dušičkám chryzantémy a vôňu ihličia :)