Have any questions?
+44 1234 567 890
Vianoce sú...
Vianoce sú keď sme spolu, keď rodina sadá k stolu. Keď som ako dieťa počúvala priania niektorých dospelých o tom, ako im na Vianoce ako darček stačí zdravie pre všetkých blízkych a aby sa aj o rok všetci stretli pri štedrovečernom stole a nik pri ňom nechýbal, tak som si vravela: “No fajn a čo naozajstný darček?”
Pred dvoma rokmi som v priebehu dvoch týždňov prišla o obidvoch rodičov. Aj vám sa to zdá ako príliš veľa dvoják na jednu vetu? Mne zas ako príliš veľa prázdnych stoličiek na jeden stôl. Mali pravdu tí dospelí v mojom detstve. Dary sú nič, keď sú stoličky prázdne. Ak s tým súhlasíte, vitajte vo svete dospelých! A ak súhlasíte aj s tým, že veľkosť daru nespočíva v jeho cene, objemnosti či množstve, že aj za malým darom sa môže ukrývať veľa lásky a že Vianoce si zaslúži aj naša Zem a príroda, vitajte medzi nami “zelenšími”. A v týchto riadkoch vám chcem ukázať, ako to robíme my a že sa to dá, len treba chcieť.
Nie vždy sa musí všetko kúpiť. Niekedy je fajn riadiť sa vetou: Nekupuj, vyrob. A tak sme teda vyrábali. Ja som šila, deti čistili levanduľu a spoločne sme ju plnili do vrecúšok. A tak zo zvyškov látky, ktorá by inak skončila ako odpad, levandule z našej záhrady, nášho času a energie vznikli voňavé multifunkčné vrecúška plné lásky.
Pod vankúš na dobrý spánok, do skríň proti moliam, na prevoňanie interiéru auta. Ak naspodok vrecúška dáte pár lyžíc soli, tak i do topánok- soľ pohltí vlhkosť, levanduľa dodá vônu. A ak máte doma hokejistu či hokejbalistu ako my, tak vám takéto vrecúško zabezpečí podobný efekt i v hokejových rukaviciach. Doma máme tieto vrecúška rozvešané aj na kľučkách okien a tak keď vetráme, ich príjemná vôňa sa rozšíri po celom dome.
Od jari až do jesene zbierame a sušíme bylinky, v zime z nich urobíme mix a plníme ich do sklenených nádob od kávy, ktoré neskončili v zelených kontajneroch, ale pekne v špajzi vyčkali až príde ich chvíľa. Posledných pár rokov sú z nich netradičné vianočné darčeky pre pani učiteľky, s odkazom a poďakovaním za starostlivosť, trpezlivosť a vedomosti, ktoré sa im podarilo dostať do hláv našich svišťov. A keď nám potom na edupage pípnu správy s poďakovaním, či dokonca odkazom ako im náš čajík pomohol prekonať chrípku, koronu aj angínu, je radosť na oboch stranách.
Kváskový chlebík, domáce vajíčka alebo obrázok z kamienkov prinesených z dovolenky. Aj takéto dary dávame. Pre niekoho blbosť, no tí, ktorí vedia, koľko je za tým lásky a práce, tí tomu hodnotu (a nie malú) nájdu.
Ďalším pravidlom, ktorým sa riadime je: Daruj zážitok :)
Keď sa opýtam svišťov, na čo si spomenú, keď sa povie babka Janka, nie je to ani chodiaca bábika, ani autíčko na ovládanie, ktoré od nej dostali. Sú to spoločné návštevy kúpalísk, kolotočov, výlety kde ich brávala. Sú to šúľance, ktoré spolu varili, perníky, ktoré spolu zdobili. Lebo zo zážitku nikdy nebude odpad. Zážitok je navždy. Preto náš tato dostal zoskok s padákom, svokra permanentku na pilates aj masáž, kamoši ako svadobný dar kurz salsy, svište ovládajú základy tenisu vďaka lekciám so súkromným trénerom, mne chodí každý mesiac do schránky obľúbený mesačník a s najlepšou kamoškou chodíme na všetky naše sviatky na večeru a do kina.
Lebo nájsť si čas na spoločné chvíle v tejto uponáhľanej dobe je najvááác. A občas si kúpime žehliacu dosku, alebo kovový rebrík, lebo ich potrebujeme, ale tie nám budú slúžiť tiež pekných pár rokov až desaťročí. A posledné narodeniny som od kamošky (ktorá ma z ekologickej ateistky zmenila na ženu, ktorej osud Zeme nie je ľahostajný) dostala náramok s certifikátom, že aj vďaka mne je svet krajším miestom a Zem bohatšia o tri stromy. Hneď sa mi lepšie dýcha.
Okrem už spomínaného uplatňujeme aj pravidlo: Čo už nepotrebuješ a môže ešte poslúžiť, posuň ďalej :)
A tak v kostole vídam módnu kópiu nášho synátora a vraciam sa tak v spomienkach do časov, kedy bol náš Teo mladší a nosil oblečenie, ktoré teraz nosí sused Matej. A vždy ma to zahreje pri srdci, že stále robí parádu a neskončilo na smetisku. V mobile mám fotku viacerých detí v tých istých dupačkách, ktoré zdedili od nás. Pod stromčekom si deti kamošov a známych nachádzajú zachovalé hračky, školské tašky či peračníky, z ktorých už naše svište vyrástli a im sa práve zídu a poslúžia.
Darčeky nebalíme, rok čo rok používame tie isté darčekové tašky, ktoré po Štedrom večeri odložíme do skrine na ďalší rok. Poviem vám ale, že deťom to už začína byť podozrivé. Nie to, že darčeky nosí Ježiško, ale že ich nosí vždy v tých istých taškách.
Milí naši čitatelia a priaznivci, želáme vám, nech vaše Vianoce nie sú hlavne o darčekoch, ale o spoločne strávených chvíľach v pokoji, porozumení a láske. Lebo nikdy nevieme ako to s tými stoličkami za štedrovečerným stolom bude ďalší rok.