Have any questions?
+44 1234 567 890
Každý maratón začína prvým krokom
Ekológovia už dlhé roky bijú na poplach. Pri čítaní či počúvaní ich správ, kde so zdvihnutým ukazovákom poukazovali na negatívne zmeny v prírode i klíme v dôsledku činnosti nás ľudí, som vždy súhlasne krútila hlavou. “Treba s tým niečo robiť a už včera bolo neskoro”, vravela som si. Nikdy som nebola ekomaniačkou a mám k nej ďaleko i dnes. No po narodení mojich detí, som si uvedomila, že to moje “niečo”, v podobe vypnutej vody pri umývaní zubov, nestačí. Nie, keď chcem svojim deťom, či deťom mojich detí zanechať čistejší a zelenší svet.
Určite si mnohí na začiatku svojej ekocesty kladú otázku: “Čo tá moja troška zmení?” Ale aj slovenské príslovie hovorí- babka k babce, budú kapce, aj oceán sa skladá z miliónov malých kvapiek, aj maratón začína prvým krokom. Ak ste sa teda tiež rozhodli vydať na svoju ekocestu, možno vás inšpiruje tá naša troška, ktorá spolu s vašou, jeho, ich, môže zmeniť veľa.
Už zopár rokov si so sebou na nákup nosím textilné tašky. Keď si predstavím, koľko igelitek som za tie roky nepoužila, nepríde mi to vôbec ako troška. Keď k tomu pridám nepoužité igelitové vrecká, je to z toho celkom slušná kopa. Lebo banány baliť nepotrebujú, tri citróny sa v košíku tiež nerozkotúľajú a kilo mandariniek, či jabĺk sa dá odvážiť aj v z domu prinesenom, zo záclony ušitom vrecúšku. Takto sa použije a upcykluje záclona po babke a v oceáne bude plávať o niekoľko kíl plastu menej. A ak sa už aj plastu nevyhneme, aspoň ho v odpade pekne odseparujeme.
Desiaty si deti už tretím rokom nosia v tých istých desiatových boxoch, ktoré každý večer opláchnem a sú pripravené na ďalšie použitie. A ak potrebujeme oddeliť koláč od babky od chlebíka od mamky, použijeme servítku z regenerovaného vlákna, ktoré sa zas vyrobilo z odseparovaného tetrapakového obalu a do ktorej sa po zjedení desiaty dajú utrieť ruky i ústa. Vodu každé ráno naplníme priamo z vodovodu, do zas už tretím rokom tých istých recyklovateľných, ekologických a zdravých fliaš.
Pri umývaní zubov vodu zastavíme, rovnako ako i pri mydlení počas sprchovania. Vodu na sprchovanie nám ohrieva slniečko pomocou slnečných kolektorov. A občas sa spoza kúpeľňových dverí ozve aj: “Mami, nesplachuj, idem cikať aj ja.” :) Toaletný papier máme tiež z regenerovaného vlákna, zo zerowaste edície. Práčku zapíname plnú a v lete vymieňame sušičku za terasu, sušiak a štipce.
Nemáme problém obliecť si tričko aj legíny, mikinu i vetrovku po staršej susedkinej dcére a z čoho vyrastieme, to zas posúvame mladším. A z niektorých vecí sa stávajú putovné kúsky :)
Ak nevládzeme všetko zjesť, pochutí si na tom babkin pes, náš Muro, alebo susedove sliepky. Šupy zo zemiakov, zeleniny, ovocia či vajec končia spolu s pokosenou trávou a pohrabaným lístim v komposte.
Kreslíme na prázdnu stranu “šmirákov”, ktoré s ostatným odseparovaným papierom končia v zbere. Podobne ako plasty a papier, separujeme aj kovy a sklo.
Keď vypukla korona, namiesto jednorázových rúšok, ktorých bude onedlho plávať v oceáne rovnako veľa ako igelitových sáčkov, sme si zo zvyškov látok ušili rúška vlastné.
Takto sa našou troškou snažíme každý deň o krajší, čistejší, zelenší svet. Postupne vylepšujeme čo sa dá. Tak ako pri odbehnutom maratóne. Krok po kroku.
Pridáte sa k nám?