Have any questions?
+44 1234 567 890
Čo v mladosti nepoužiješ/zrecykluješ/odseparuješ v starobe akoby si našiel
Na školských chodbách zazvonil zvonec a školám je (na dva mesiace) koniec. A máme tu prázdniny. Čas radosti, veselosti, dovoleniek, výletov, dlhých dní, neskorého zaspávania bez skorého ranného vstávania, zhonu a hlavne bez učenia. Poviem vám tajomstvo. U nás sa učiť bude. Ale tak nenápadne, aby si to svište nevšimli. Bude to tzv. učenie príkladom.
Asi mesiac pred začiatkom prázdnin sme boli nášho hokejbalistu Tea povzbudiť na víkendovom hokejbalovom turnaji. Zápasy sa dali pozerať za mantinelmi ihriska, alebo na lavičkách, ktoré boli umiestnené do kopca z jednej strany ihriska, pod stromami, odkiaľ bol dobrý výhľad. Pred jedným zo zápasov, kým sa chlapci rozcvičovali, som si všimla odpadky a smeti okolo tých lavičiek, po divákoch z predchádzajúcich zápasov.
Začala som zbierať prázdne plechovky, paličky a obaly od nanukov a sladkostí, prázdne škatuľky od cigariet. Keď som všetok ten odpad niesla do koša, zahriakla ma naša najmladšia: “Mami, prestaň nám robiť hanbu, všetci si budú myslieť, že si smetiarka, keď zbieraš smeti, len nás tu strápňuješ!” Celkom ma tou reakciou zarazila. Tak som sa jej opýtala: “A nemyslíš si Peťka, že hanbiť by sa mali tí, ktorí to smetie neodhodili do odpadkového koša, ale na zem?”
„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ hovorí psychológ Ivan Štúr. Tak som si povedala, pôjdem ja pekne ďalej príkladom dúfajúc, že oni sa skôr či neskôr pridajú a nebude to pre nich trápne, ale samozrejmé. A prázdniny sú skvelý čas. Naše začali dovolenkou. Na prechádzkach v okolí prístavov a po uličkách ostrovov som zo zeme zbierala prázdne plastové fľaše aj plechovky a hádzala ich kam patria, v optimálnom prípade do smetiakov na separovaný odpad. Aké milé prekvapenie to pre mňa bolo, keď som si tak plávala pár dní pred koncom dovolenky a videla najstaršiu ako pri kúpaní v mori vylovila kus potravinovej fólie a na moju otázku, kam s ňou pláva mi odpovedala: “ A čo ty nevieš, že odpadky nepatria do mora, ale do koša?” Pridala sa k nej aj najmladšia a pekne čistili vodu od okolo plávajúcich plastov.
Keď išli v prístavoch vyniesť náš odpad, fľaše aj tetrapakové obaly od džúsov vyhodili do príslušných nádob. Nesprchovali sa sladkou vodou po každej kúpačke, lebo: “vieš mami, vodou treba šetriť a tak sa osprchujeme až večer po poslednom plávaní.” Také maličkosti a pri tom vedia urobiť veľkú radosť. A to sme len na začiatku prázdnin.
Som zvedavá koľko lesných či poľných cestičiek spolu vyčistíme pri prechádzkach pešo alebo na bicykloch. A ak pri tom pochopia, že smetiari nie sme my, ale tí, ktorí to smetie v prírode vyhadzujú, budem považovať misiu “leto príkladom” za úspešnú. A po lete to bude jeseň, zima i jar. Lebo čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel.
Milí rodičia, starí rodičia i vy krstní, pridajte sa k nám. Pre zelenšiu budúcnosti našich detí :)