Have any questions?
+44 1234 567 890
Bezodpadová kuchyňa
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ktorá miestnosť vašich príbytkov produkuje najviac odpadu? Nie? Tak to skúste s nami teraz.
Tak ako? Tiež patríte ku väčšine domácnosti, kde najviac odpadu prúdi z kuchyne? Poďme sa teda spolu pozrieť na to, čo robiť, aby naše kuchynské koše boli prázdnejšie a peňaženky plnšie.
Miestnosť, kde sa pripravujú jedlá, stravovacie stredisko alebo aj spôsob prípravy jedál= kuchyňa. Sám krátky slovník slovenského jazyka nám naznačuje, aký druh odpadu nám v kuchyni často vzniká. Je ním jedlo a potraviny. Slovensko údajne vyprodukuje 0,86 miliónov ton potravinového odpadu ročne, z čoho polovica sa vytvorí práve v tých našich kuchyniach. To je viac ako 80 kíl potravín na človeka. 80 kíl ovocia, zeleniny, pečiva a vareného jedla. Lebo tie končia v odpadkovom koši najčastejšie.
Poďme vyhlásiť vojnu vyhadzovaniu potravín. Bitky, ktoré musíme vyhrať sa odohrávajú na dvoch bojiskách. Prvým je obchod, druhým naša samotná chladnička. Tak pekne postupne, jeden po druhom.
Veľkým pomocníkom pri nákupe potravín je ich zoznam, ktorý si vytvoríte po inventúre vašej chladničky a potravinovej skrinky skôr, než sa na nákup vyberiete. Dôležité je tiež sledovať dátumy spotreby a vyhýbať sa nákupu väčšieho množstva potravín s krátkou trvanlivosťou. Ak sa u nás každý deň zjedia dva jogurty a doma v chladničke máme ešte sedem, ktorých trvanlivosť končí o tri dni, tak nie je určite 2x rozumné dokúpiť ďalšie, ktorým končí doba spotreby na ďalší deň, aj keby mali stáť polovicu pôvodnej ceny, aby nakoniec časť jogurtov neskončila v koši. Jednoducho treba nakupovať s rozumom. A spomínaným zoznamom.
Druhým bojovým poľom je chladnička, lebo vyhadzovanie potravín ovplyvňuje vo veľkej miere práve to, ako ich skladujeme a aký prehľad o obsahu našej chladničky máme. Totižto už spomínaným jogurtom zabudnutým za hrncom s polievkou sa môže ľahko stať, že skončia v koši, ak si na nich spomenieme a objavíme ich až po dátume spotreby. Preto je dobré dať potraviny, ktoré si vyžadujú skorú konzumáciu dopredu, nech sú na očiach. Podobne aj potraviny už otvorené a rozbalené.
Ovocie i zelenina ostane v chladničke dlhšie čerstvá. Nie však každá. S chladničkou sa nekamaráti napr. avokádo, ananás, banány či mango. Tie sa totiž po správnosti kupujú nezrelé a dozrievajú u nás doma pri izbovej teplote. Jablká a hrušky je najlepšie skladovať mimo dosahu iného ovocia a zeleniny, pretože vylučujú etylén, ktorý urýchľuje dozrievanie. Naopak, ak chcete, aby vám posledné paradajky z kríčka na záhrade dozreli, dajte ich do papierového vrecka spolu s jablkom. Zemiakom sa najlepšie darí v pivnici, paradajkám v tmavej špajzy na polici
Majte tiež na pamäti, že aj zo zvyškov sa dá vykúzliť parádny obed či večera. Receptov nájdete na internete na nejednu kuchársku knižku. Staré pečivo sa dá uhriankovať, upiecť vo vajíčku, či použiť na žemľovku. A ak je už naozaj veľmi tvrdé, stačí ho poriadne vysušiť a pomlieť na strúhanku. Šupy z ovocia, zeleniny či vajec si nájdu miesto v komposte. Ale urobia tiež radosť susedkiným sliepkam, podobne ako kosti a zvyšky z nedojedeného kurčaťa susedovmu psovi. Prv, než vyhodíte nejaké potraviny alebo jedlo, vždy sa najprv zamyslite, či sa mu nedá nájsť ešte využitie, kým skončí v odpadkovom koši. Lebo za každou potravinou či jedlom, je kopec práce, energie i peňazí.
O tom ako inak sa dá ešte mať peňaženku plnšiu a kuchynský odpadkový kôš prázdnejší sa dočítate nabudúce.