Have any questions?
+44 1234 567 890
Ako sme piknikový kôš vymenili za piknEKOvý batoh
Pri zapisovaní si termínov do diára na mesiac jún neušlo mojej pozornosti, že v júni majú sviatok nielen všetky deti a otcovia, ale i oceány a pikniky. A to všetko medzinárodne. A tak si hovorím, to chce oslavu! Vezmem deti a ich tata osláviť Medzinárodný deň oceánov aj tie ich sviatky do prírody, na piknik. Ale nie na hocijaký! Na piknik bez plastového odpadu. Množstvo tankerov, ktoré brázdia oceány ovplyvniť neviem, ale množstvo vyprodukovaného plastového odpadu, ktorý výrazne oceány znečisťuje, svojou troškou zmenšiť viem.
Hovorila som si, že to bude výzva, ale bolo to jednoduchšie ako som očakávala. Špekáčiky a klobásky som kúpila od lokálneho výrobcu, zabalené do papiera, žiadne vákuové balenie. Chlebík kváskovy, mnou doma upečený, do utierky zabalený- tiež bez plastového obalu. Horčica i kečup balené v skle. Nebalená zelenina, kúpená vo vlastných ušitých vrecúškach a nakrájaná do dózy, cibuľka a reďkvička z vlastnej záhradky. Ku kávičke z termosky som upiekla záviny, orechový pre tata a kakaový pre svište.
Z Eko gril setu som odobrala 5 tanierikov z cukrovej trstiny, 5 drevených príborov, papierové poháriky na kávu a utierky. Áno, mohli by sme si so sebou zabaliť taniere z domu, ale keďže piknEKOvať sme išli na bicykloch, šetrili sme miestom i kilami v batohu. Ešte staré letáky na rozloženie ohňa, zápalky, utierka, doska na krájanie, vreckový nôž, doplniť vodu do fliaš a vyrazili sme.
Medzizastávky sme vypĺňali dopĺňaním energie v podobe domácich cookies, namiesto (v obale zabalených) kúpených keksíkov a tekutín z cyklistických fliaš. V cieli sme sa vydýchali a pustili sa do práce. Chlapi zbierali drevo, znášali ho do ohniska, baby krájali chlebík i záviny. Po upečení šup so špekáčikom na eko tanier a z neho hop do hladného brucha. Za obedom kávička a koláčik. Keď sme sa parádne najedli, treba za sebou aj upratať. Čo sa nevošlo do žalúdkov, to sme zbalili do dózy, nech aj naše sliepky majú piknik, tanieriky späť do batohu a odtiaľ doma smerovali do kompostu. Drevené príbory, papierové poháriky a utierky do pahreby, po ich spálení sme pahrebu uhasili, doplnili do fliaš vodu z blízkeho prameňa a bez zbytočného plastového odpadu v batohu, zato s dobrým pocitom sme si to namierili naspäť domov.
Doma som skonštatovala, že to ani nebolelo. Teda nohy zo šliapania do pedálov do kopcov trochu áno, ale tešil ma pocit, že sa nám môj pokus o piknEKOvú oslavu vydaril. Skúste občas i vy takéto menšie-väčšie výzvy a prispejte svojou kvapkou do oceánu. Do oceánu bez plastového odpadu :)